Umelecký čas

Rýmovaná
Leptajúce molekuly H2SO4, pomaličky zvonka do útrob sa vpili.
Dáma v čiernom, zakaždým vždy nová, potichu sa vytratila, zajtra je tu znova.
A už hasím ďalší požiar emócií, ako inak, fľašou vína, iba vtedy vidím.
V čakárni si bez kartičky poistenca rany obnažujem, s kožou na trh v tŕní polosmelo pochodujem.
V kúte izby prázdne fľaše nájdu svoje miesto, zajtra ráno znova vstanem 16500.